Eisuke Akamine

Narodil sa 1. mája 1925 v malej dedinke v okrsku Tomigusuku v južnej časti ostrova Okinava. Bol synom farmárov Tokusuke a Kamadu Akamineových. Jeho otec zomrel, keď mu bolo 12 rokov. Odvtedy sa musel podieľať na chode rodinnej farmy. V roku 1942 – vo svojich 17 rokoch začal študovať Yamanni ryu bo jutsu u Seichira Higu (1890 – 1991), ktorý bol priamym žiakom Sanda Chinena (1842 – 1925), pokračovateľa priamej línie Yamanni ryu.

V roku 1944 sa mladý Akamine oženil s jeho dcérou Shizuko. Ešte ten istý rok narukoval do Japonskej armády a potom slúžil jeden rok na Taiwane. Po návrate na Okinavu pokračoval v pestovaní zeleniny a cukrovej trstiny. Samozrejme pokračoval v tréningu s roku shaku bo (6 stôp dlhá palica). Neskôr sa učil aj od ďalších žiakov Sanda Chinena, ktorí sa po smrti Sanda Chinena učili tiež u Seikichira Higy. Boli to Raisuke Higa (1904-1989), Ginsaburo Higa (1900 – 1981) a Yohei Akamine (1906 – 1987). S posledným menovaným nemali žiadny príbuzenský vzťah, je to len zhoda mien. Od svojich učiteľov sa naučil tieto kata s bo: Shuji no kun, Sakugawa no kun, Shirotaru no kun a Yonegawa no kun. Sensei Akamine sa stal populárnym ako veľký majster s bo. Neskôr sa naučil využívať svoje znalosti so zbraňami v hospodárstve a to predovšetkým vďaka jeho neortodoxným metódam zberu cukrovej trstiny. Miesto toho aby používal kama (kosa) alebo seiryoto (mačetu) používal svoje bo.

V roku 1956 sa stretol s majstrom Shinken Tairou, ktorý práve v tej dobe vyučoval kobudo v jednom goju-ryu dojo v Naha, hlavnom meste Okinavy. Jedného dňa sa Taira dopočul o významných bojovníkoch bo jutsu žijúcich v Tomigushuku. Rozhodol sa, že sa s nimi zoznámi a presvedčí sa o ich výborných schopnostiach. To bolo prvé a zároveň osudové stretnutie Akamineho a Tairy. Neskôr požiadal Akamine Shinkena Tairu, aby mu ukázal niečo s tekko, nunchaku a so sai. Akamine nikdy nevidel tieto zbrane a bol doslova okúzlený technikami Shinkena Tairu. Sensei Taira ho prijal za svojho žiaka. Akamine sa od neho učil až do smrti svojho učiteľa. Shinken Taira vyučoval predovšetkým na záhrade Akamineho rodinného domu v Tomigushuku, avšak tréning bol často prerušovaný dažďami, ktoré boli v tejto oblasti časté. Preto na žiadosť svojho učiteľa postavil dve steny a prikryl ich plechovou strechou. Takto vytvoril dočasné dojo. Akamineho záhrada sa stala a bola považovaná za dojo až v roku 1965, v tom roku získal Akamine od svojho učiteľa „shihan certifikát“ (učiteľskú licenciu). O tri roky neskôr získava titul renshi a zároveň 6.dan od Zen Okinawa Karate Kobudo Renmei.

V roku 1970 po smrti svojho učiteľa a na jeho žiadosť sa stáva jeho oficiálnym nástupcom na poste prezidenta Hozon Shinko Kai. Akamine zasvätil zvyšok svojho života cvičením so zbraňami. O rok neskôr pomenoval svoje dojo „Shin bu kan“. Prvú časť „Shin“ prevzal z mena svojho učiteľa na jeho počesť. O niekoľko rokov neskôr zbúral svoje dovtedajšie dojo a na tom istom mieste postavil modernejšiu trojposchodovú budovu, v ktorej mal svoje dojo a súčasne tam aj býval. Táto budova stojí dodnes a je ústredným dojo Hozon Shinko Kai.

V sedemdesiatych rokoch sa zúčastnil množstva ukážok, na ktorých predvádzal svoje majstrovstvo pri najrôznejších príležitostiach, napríklad v roku 1972 na oslavách návratu Okinavy pod správu Japonska. V roku 1976 získava titul kyoshi a v roku 1985 titul hanshi, obidva od Zen Okinawa Karate Kobudo Renmei. V roku 1995 získava od rovnakej asociácie 10. dan v kobudo a aj 10. dan v karatedo.

13. januára 1999 zomrel ako 74 ročný v Nesabu, Tomigusuku. Jeho miesto zaujíma jeho štvrtý syn Hiroshi Akamine (narodený 18.10.1954), ktorý sa tak stáva tretím a súčasným prezidentom Hozon Shinko Kai.

Podľa všetkého bol Akamine pokojným avšak prísnym učiteľom, ktorý kládol veľký dôraz na rozvoj jednotlivých techník. Vo svojom malom dojo sa zameral viac na kvalitu než na kvantitu. Zámerne mal malý počet svojich žiakov. V komunite okinavských učiteľov bol známy ako učiteľ učiteľov. Veľa cvičencov za ním prichádzalo, aby im pomohol pochopiť svoje vlastné techniky. Spoločne so Shinken Tairou a Yuchoku Higou, ktorí boli jeho blízkymi priateľmi, usilovne pracovali na využití gamanku – práce bokov. Taira priznával, že aj keď je kobudo efektívne, tak postráda explozívnu silu, ktorú môžeme nájsť práve v karate. Spoločne sa snažili tento handicap odstrániť. V tomto pokračoval Akamine i po smrti svojho učiteľa. Akamine sa zaslúžil o zachovanie niekoľko kata. Bohužiaľ s jeho smrťou sa stratila kata Maezato no surujin. Akamine bol posledným, kto ju cvičil. Niektorí jeho starší dnes žijúci žiaci stále cvičia techniky s touto unikátnou zbraňou, avšak jediná kata bola už zabudnutá.

Sensei Akamine jedného dňa povedal: „Ak ťa budem učiť kata, do zajtra ju zabudneš. Avšak, ak ťa budem učiť waza, budeš si ju pamätať celý život.” Akamine chcel povedať, že kata je súbor techník zložených do viac či menej náročných zostáv pohybov. Kata sa však môže učiť len študent, ktorý čiastočne zvládol jednotlivé techniky, z ktorých je kata zostavená. Je to systém učenia sa od jednoduchého k zložitejšiemu. Zdôrazňoval dôležitosť základných techník a pravé majstrovstvo je v dokonalom zvládnutí týchto základov. Práve z tohto dôvodu vytvoril známy Bo no kihon. Je to súbor 14 techník cvičených bez rozdielu na obidve strany. Prvá technika je shomen uchi, druhá je chudan tsuki, tretia je kombináciou prvej a druhej techniky. V tomto duchu sa pokračuje ďalej. V Tesshinkanu sa cvičí len prvých 10 techník. Hovorí sa, kto zvládne toto cvičení s bo, tak nemôže mať žiadny problém s učením kata. Veľa týchto kombinácií sa totiž v kata opakuje. Ďalej vytvoril tzv. „Bo tai sai yakusoku kumite“. Táto zostava s partnerom učí adeptov konfrontáciu dvoch hlavných zbraní v ryu kyu kobudo. Skladá sa z 10 kombinácií. Systém je rovnaký ako u predchádzajúceho cvičenia – od jednoduchšieho k zložitejšiemu.

Sensei Akamine vytvoril jednu kata, ktorú pomenoval svojim menom a tím obohatil systém kobudo o ďalšiu kata s nunchaku. Celý názov je „Akamine no nunchaku.“ V systému Ryu Kyu Kobudo môžeme nájsť ešte kata Maezato no nunchaku, ktorú vytvoril už spomínaný Shinken Taira. Obidve kata sú si veľmi podobné. Akamine však do svojej kata pridal niekoľko veľmi krásnych švihových techník.