Okinavské kobudo je japonský termín, ktorý sa dá voľne preložiť ako „stará bojová cesta„. To je všeobecný termín vytvorený v dvadsiatom storočí.
Okinavské kobudo sa vzťahuje na okinavské zbraňové systémy, ktoré obsahujú veľký reportoár najrozličnejších zbraní. K najznámejším patria: rokushakubo (šesťstopová palica, cca 182 cm), sai (kovový trojzubec), tonfa (drevenná rúčka k mlynskému kameňu), kama (kosák), nunchaku (cep), tekko (boxer), tinbe-rochin (štít a kopija) a surujin (reťaz so závažím), eku (veslo).
Okinavské kobudo by nemal byť zamieňaný s pojmom kobudo (ktorý je opísaný v článku o Koryu) pretože termín „kobudo“ sa nevzťahuje na zbraňový systém, ale odkazuje na pojem z feudálneho Japonska.
Je to pomerne známy a obľúbený príbeh a zvláštne presvedčenie, že sa z okinavských poľnohospodárskych a rybárskych nástrojov vyvinuli zbrane kvôli obmedzeniam japonského samurajského rodu Satsuma pre roľníkov, ktoré im zakazovali vlastniť a nosiť zbrane. A výsledkom malo byt, že vyvinuli na svoju obranu bojový systém, do ktorého začlenili tradičné poľnohospodárske náradie. Avšak, súčasní vedci skúmajúci históriu bojových umení, neboli schopní nájsť historickú podporu pre tento príbeh. Rôzni historici bojových umení poukazujú na okinavskú vrstvu bojovníkov (Pechin), ktorí cvičili a študovali rôzne bojové umenia. Do určitej miery je pravdou, že Okinavčanom pod nadvládou cudzích mocností, bolo zakázané nosenie zbraní ako aj cvičenie s nimi na verejnosti.
Okinavké kobudo systémy boli formované na jednej strane na základe vlastných domorodých techník, ktoré rozvíjala vtedajšia trieda Aji (sľachtici), na strane druhej sa dá odsledovať silné prieniky roznych metód z Číny a juhovýchodnej Ázie. V okinavských zbraňových systémoch (ako aj v typoch používaných zbraní) môžeme odsledovať silné čínske korene a príklady podobných zbraní boli nájdené v Číne, Malajzii a Indonézii a boli adaptované na okinavské podmienky.
Väčšinu z okinavských kobudo systémov, ktoré prežili ťažké časy najmä počas a po druhej svetovej vojne, boli zachované vďaka snahe Shinken Tairu (Ryukyuú Kobudo Hozon Shinkokai), Chogiho Kishabu (Ryukyu Bujutsu Kenkyu Doyukai) a Kenwa Mabuniho (Shito-ryu). Na ich poznatkoch vybudovali svoje systémy majstri ako Toshihiro Oshiro a Motokatsu Inoue. Medzi významných majstrov okinavského kobudo patria Ch?toku Kyan, Shigeru Nakamura Kanga Sakukawa a Shinko Matayoshi.